Odvetvie vertikály výroby a spracovania ošípaných potrebuje systémové opatrenia, aby začalo napredovať
Odvetvie chovu ošípaných v SR nám doslova mizne pred očami, keď potravinová sebestačnosť v tejto komodite sa ešte prednedávnom prepadla k 25 %. Podarilo sa ostatný rok aspoň trochu zvrátiť tento nelichotivý stav?
Stavy ošípaných sa mierne zvýšili z dôvodu naskladnenia a sfunkčnenia prevádzok fariem, ktoré boli postihnuté africkým morom ošípaných (AMO). Takže sme sa v sebestačnosti produkcie posunuli k 30 %, čo je ale veľmi relatívne, keďže africký mor ošípaných môže túto situáciu radikálne zmeniť každý deň.
Tvrdou realitou je, že i keď sme v produkcii bravčoviny sebestační len na 30 %, tak napriek tomu až polovica našej produkcie aj tak smeruje na exportné trhy mimo Slovensko. Prečo?
No pretože potrebujeme podporu pre vertikálu. Ale skutočnú podporu, nie podporu len tak akože. Serióznu prácu, na ktorej konci je výsledok. A upozorňujem, podpora nie sú len peniaze, ako sme na Slovensku zvyknutí. V prvom rade to je vhodne nastavená legislatíva a tiež ochrana vnútorného trhu v rámci možností voľného obchodu. Že sa to nedá? Stačí sa inšpirovať v okolitých štátoch. Zo skúsenosti iných vidíme, že stačí iba chcieť. Štát má páky na to, aby to bolo možné odvetvie podporiť a pomôcť mu. Pre nás je dôležité, aby tu ostala pridaná hodnota. A tým, že exportujeme prvotnú surovinu, resp. živé zvieratá, tak tá pridaná hodnota sa vyrába niekde inde. Stáva sa i to, že bitúnok jatočne usmrtí zvieratá v Maďarsku a potom sa tie vrátia späť do slovenskej rozrábky.
Achillovou pätou odvetvia je spracovateľský priemysel. V problémoch sa nachádzajú bitúnky, ktoré na rozdiel od chovateľov, ostatný rok vykázali stratu vo výške takmer 4 mil. EUR. Tie vlani znížili jatočné spracovanie zvierat až o štvrtinu. Čo stálo za tak markantným prepadom domáceho spracovania jatočných ošípaných?
Trh je stále ovplyvnený AMO. Nezabúdajme na dopady covidu a konfliktu na Ukrajine, keď sa na jeho počiatku trhy doslova zbláznili. Ale na túto otázku sa musíte opýtať kolegov zo spracovateľského priemyslu. Ja len viem povedať, že sme všetci odsúdení na vzájomnú spoluprácu. Prihrievanie si svojej polievočky nikomu nepomôže. Toto by mal byť spoločný záujem štátu, chovateľov a spracovateľov. No ako som už naznačil v predchádzajúcej odpovedi, problém je tu so slovenskými bitúnkami. Keď tie nemajú potrebný objem komodity na spracovanie, nedokážu fungovať efektívne. Problém pritom vidím aj s veterinárnou správou. V čase usmrcovania zvierat na bitúnku musí byť stála služba, nedá sa tam byť len 8,5 hodiny. Všetko sa to nabaľuje a potom sa niet čo čudovať, že slovenský chovateľ dodá ošípané do maďarského bitúnku, kde je 7–dňová splatnosť faktúry a nie na slovenský bitúnok, kde je niekedy problém aj s 90–dňovou splatnosťou.
Dlhodobo sa hovorí o podporách pre odbytové združenia. Ako je to s financovaním takýchto odbytoviek? Existuje vôbec v SR odbytovka zameraná na bravčovinu?
Áno, existuje. Dobrým príkladom je odbytovka Slovenské prasiatko. Ja osobne odbytové organizácie vidím dlhodobo ako cestu. Problém je, že je potrebné navýšiť financovanie všetkých odbytových organizácií. Teraz odbytovky majú len polovicu podpôr z toho, čo umožňuje legislatíva. No súčasné nastavenie odbytoviek je správne a veľmi sa líši od tých, ktoré sme poznali z minulosti. Aj keď mnohí so mnou možno nebudú súhlasiť. Na podpory sa je pritom potrebné pozerať komplexne. Podporou vertikály by bolo napríklad aj presadenie toho, aby štátne inštitúcie nakupovali slovenskú bravčovinu. A sú ďalšie možnosti. Napríklad daňovo – odvodové zaťaženie je na Slovensku jedno z najvyšších v EÚ. keďže v tejto vertikále sa nepracuje len na jednu smenu, ústupok v tejto oblasti by bola tiež významná pomoc.
Celý rozhovor si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 9/2024 na s. 20 – 22.
David Karkulín, AGROBIZNIS
