Je to suverénne najvážnejšia nákaza, aká nás postihla

Ak by chcel niekto vyčkávať s likvidáciou chovov v ohniskách výskytu, urobí neskutočne veľkú chybu.

Slovensko už nerozdeľuje iba politika, ale aj nákaza slintačky a krívačky (SLAK). Na čí názor dať v dráme, ktorú prežívame a ktorú okrem odborníkov interpretujú s veľkou emóciou politici a médiá hľadajúce príčinu skazy?

Rozhodne nebezpečnú nákazu, ktorá spôsobuje obrovské hospodárske škody, musia riešiť odborníci, teda veterinárni lekári. Sú kľúčovou autoritou, nikto iný nemá náležitú odbornosť, vzdelanie, nadhľad i štátom delegované právo rozhodovať v boji s nákazou. Je zbytočné veľa rozprávať, lebo sa to zvrháva na vytĺkanie politického kapitálu. Samosprávy a štát musia pomôcť ľuďom, ktorí prišli o celé farmy a hoci aj o jednu či dve ošípané, troch či piatich býkov. Verím, že premiér dodrží svoje chlapské slovo a vláda všetkých postihnutých chovateľov odškodní.

Ako medializovať takéto udalosti?

Treba hovoriť a písať pravdu, aj to, čo sa niekomu nepáči. Pravda bolí, ale v konečnom dôsledku lieči. Kľúčové sú fakty, a nie senzácie, hra na city či dojímavé ľudomilstvo. Treba ísť až na hranu, ale nie za čiaru. SLAK priniesol vypäté emocionálne situácie tak pre postihnutých chovateľov, ako aj pre veterinárnych lekárov a vôbec všetkých zainteresovaných.

Porovnajme tri nákazlivé choroby, ktorým Slovensko od roku 2001 čelilo. BSE – choroba šialených kráv – spôsobila veľkú paniku a rapídne vtedy klesla spotreba hovädzieho mäsa. Africký mor ošípaných, ktorý vyčíňa od roku 2019 dodnes, vyvolal nútenú likvidáciu desiatok tisíc prasiat a diviakov. Teraz zaútočil SLAK. Ktorá z chorôb je najnebezpečnejšia pre krajinu a jej poľnohospodárstvo?

Celkom určite SLAK, je to suverénne najťažšia nákaza, aká nás postihla. Predovšetkým preto, že zasahuje širší okruh vnímavých zvierat v porovnaní s africkým morom ošípaných, ktorý postihuje populácie len domáce a voľne žijúcich ošípaných. BSE ako chronicky prebiehajúca infekcia s dlhou inkubačnou dobou sa týkala dobytka a choroba scrapie oviec. SLAK je choroba, ktorá sa šíri neskutočne rýchlo, aj v zdanlivo zdravých zvieratách môže vírus prežívať. Práve to vyvoláva nevyhnutnosť drastického zásahu, s ktorým sa inak nevieme vyrovnať. Je to nákaza, ktorá môže mať mimoriadne negatívne dôsledky na hospodárstvo krajiny. Ešte sme nevyhrali. Bude nás držať v šachu zhruba dva mesiace v závislosti od vývoja epizootologickej situácie. Treba si veľmi dobre uvedomiť, že naša krajina leží v strednej Európe a v prípade SLAK máme zodpovednosť za celý región.

Naposledy útok SLAK zažili vo Veľkej Británii a vo francúzskej Normandii v roku 2001. Oddeľoval ich iba prieliv La Manche. Nad tisíckami fariem sa vznášali kúdoly dymu, lebo státisíce nútene zabitých zvierat spaľovali a zakopávali do obrovských jám. Čaká nás nebodaj podobný scenár?

Nepripúšťajme si také niečo. Slovensko má v podstate v dôsledku nepodarenej transformácie poľnohospodárstva a potravinárstva zdecimované stáda dobytka aj ošípaných. Zostalo nám len čosi okolo 400-tisíc kusov hovädzieho dobytka a len o málo viac chováme ošípaných. Ak budeme disciplinovaní, dokážeme straty minimalizovať. Len vo Veľkej Británii pred štvrťstoročím nútene zabili takmer šesť miliónov zvierat. Škody boli obrovské, vyčíslili ich na 12 miliárd dolárov. Niektorí farmári rozpad fariem psychicky neuniesli. Ostrovná krajina, ktorá používala na spaľovanie zvierat dokonca Napalm (bojovú látku), sa napokon z katastrofy dostala a chovy dobytka skonsolidovala.

Cudzie nešťastie sa pochopí ľahšie ako to, ktoré rozvracia naše životné istoty. Ako sa vyrovnať so situáciou, ktorá existenčne ohrozila ľudí, zrútila im v jednom okamihu celoživotné dielo a narušila ich prirodzené citové väzby na svoje zvieratá?

To je vari najťažšie, pred čím v tejto chvíli stojíme. Nie je to iba vec vyplatenia odškodného, ľudia zažívajú emočný šok. Skutočne sa im zrútil ich mikrosvet, do ktorého investovali nielen peniaze, ale celý svoj život. Musia začať odznova. Pri dobytku s dlhým reprodukčným cyklom nie je obnova stáda jednoduchá, v najlepšom prípade sa podarí do dvoch až dvoch a pol roka. Čo sa za ten čas udeje na trhu s mliekom a mäsom? Vrátia sa naň postihnuté farmy? Maštale treba dôkladne dezinfikovať, potom preveriť skupinou vysokovnímavých (sentinelových) – testovaných zvierat, či je priestor farmy naozaj čistý bez vírusu. Až potom sem môžu prísť produkčné zvieratá.

Hovoríme o pekle a následnom očistci, ktoré zažívajú chovatelia bez rozdielu veľkosti farmy. Hromozvodom nakopených emócií sa stávajú veterinári. Ako to zvládajú?

SLAK spôsobil vážny zásah do ľudskej psychiky, ale nielen chovateľov, pred očami ktorých a za nevyhnutnej asistencie ktorých prebieha usmrcovanie zvierat. Vžime sa aj do toho, čo prežívajú veterinári, ale tiež vojaci, hasiči, vôbec všetci okolnosťami zmobilizovaní ľudia likvidujúci nákazu. Podávajú nadľudské výkony, vysvetľujú nepopulárne veci, nevyspia sa, ale disciplinovane robia, čo treba. Veterinári rovnako ako farmári sa musia vyrovnať s tým, že proti svojej vôli musia siahnuť zvieratám na život. Musia to urobiť preto, aby sa vírus SLAK nerozšíril a neohrozil ostatné zvieratá na Slovensku.

Ako sa vírus SLAK dostal do Maďarska? Prečo tamojšie autority ešte nepodali správu o trasovaní nákazlivej choroby? Nespadla im predsa rovno z neba.

To určite nie. Veľmi pozorne situáciu sledujem a doteraz nebol daný finálny výsledok epizootologickej analýzy maďarských kolegov. SLAK ešte pred Maďarskom zasiahol v januári tohto roku nemeckú spolkovú krajinu Brandenbursko, ktoré z východnej strany prilieha k Berlínu. Nemci izolovali zo vzoriek nakazených byvolov vírus sérotypu O. Ten je geneticky príbuzný s vírusom, ktorý sa minulý rok vyskytoval v Turecku a Iráne. Kompetentné orgány v Nemecku okamžite po potvrdení SLAK vydali veterinárne opatrenia a vytvorili trojkilometrové ochranné pásmo a desaťkilometrové pásmo dohľadu v súlade s legislatívou EÚ. Postupujeme presne ako v Nemecku. V oblasti bolo identifikovaných deväť hospodárstiev v ochrannom pásme a ďalších 136 v pásme dohľadu. Tak ako u nás aj tam zvieratá museli zlikvidovať.

Nemecko hlási, že je čisté, ale Maďarsko má napadnutú druhú, a nie malú, farmu (3 000 hláv dobytka) opäť neďaleko slovenských, ale aj rakúskych hraníc. Ako si za tejto situácie počínať?

Rozhodne treba minimalizovať pohyb. Nie je to vôbec jednoduché, keď ľudia i tovar chodia z jednej krajiny do druhej doslova hore-dole. Samozrejme, na farmách treba dodržiavať všetky opatrenia, nikto cudzí tam nemá čo hľadať. Ešte pred vypuknutím SLAK na Slovensku sa vydávalo veľa našincov na rôzne chovateľské akcie – zvody zvierat a trhy do Maďarska. Pre chovateľov majú vzrušujúcu atmosféru, dá sa tam kúpiť všeličo, ako napríklad v Ónode. Roky pred zavlečením afrického moru ošípaných, ktorý vyčíňal v Maďarsku, upozorňoval vtedajší ústredný riaditeľ ŠVPS profesor Bíreš, aby tam ľudia nechodili. Málokto ho počúval. Takéto podujatia s obrovskou koncentráciou zvierat skrývajú rôzne potenciálne riziká. Preto pripomínam chovateľom, aby nateraz nikam nechodili a nezaoberali sa myšlienkou nepovoleného ilegálneho obchodu. Vírus SLAK sa šíri kolesami áut, „prilepí“ sa na odev, topánky, môže byť v krmive, excelentne sa prenáša na čiastočkách prachu, ktoré unáša vietor. V univerzálnosti prenosu je vírus SLAK neprekonateľne nebezpečný. V konečnom dôsledku preniesť vírus môžu aj turisti. Prosím a žiadam v mene kolegov a zdravého rozumu, vyhnime sa miestam, regiónom s nákazou, nenavštevujme príbuzných s drobnochovmi.

Slovenské zdroje hovoria, že vírus SLAK jednoznačne pochádza z Maďarska. Má ísť o vírus sérotypu O. Nedostal sa tento vírus do strednej Európy podobne ako do Nemecka z Turecka, kde vírus SLAK nie je ničím výnimočným?

Maďarsko hneď po tom, čo potvrdilo vírus SLAK, uviedlo, že ide o vírus sérotypu O. Ten má však veľa ďalších podtypov, v prípade Maďarska sa hovorí o „pakistanskom podtype“ Budapešť to doteraz nespresnila a cesty prenosu už vôbec nie. Aby sme sa s vírusom vysporiadali, musíme vystopovať, odkiaľ sa do strednej Európy rozšíril, určiť prameň nákazy. SLAK je potvrdený v Turecku. Nebolo by prekvapujúce, keby sa ohnisko nákazy objavilo na Balkáne. No vírus je v Maďarsku, to mi nejde do hlavy. Myslím si, že má v tom prsty človek.

So zvieratami, s mäsom, mliekom a výrobkami z nich sa obchoduje. Nie je tu pes zakopaný?

Nazdávam sa, že pokiaľ ide o oficiálne dovozy zvierat a potravín, tie sú stopercentne kontrolované, hygienicky konfirmované, teda sú zdravotne neškodné. Toto vylučujem aj v Maďarsku, lebo majú tieto veci veľmi dobre ošetrené. Možno si položiť otázku, či nešlo o ilegálny obchod, dovoz, prevoz a pod.

V tejto súvislosti sa šíria rôzne „zaručené“ správy, hoaxy, fámy. Čo hovoríte o ukrajinskej a bruselskej stope, o umelo zavlečenej nákaze ako pomste za postoj maďarského a slovenského premiéra povedzme k riešeniu vojny na Ukrajine?

Tvrdenia o pomste sú absolútne scestné, sú to nebezpečné hlúposti. Slintačka si nevyberá hranice, ona sa šíri. Buďme trpezliví, dajme ešte pár dní maďarskej strane, aby naozaj s epizootologickou analýzou prenosu vírusu dospela do finále. Však aj tam boli experti z EÚ, bol tam tím epizootológov. Ak bude stopercentne potvrdený a konfirmovaný sérotyp a subtyp daného vírusu, vtedy budeme múdrejší. Výsledky epizootologického šetrenia maďarskej strany budú nesmierne významné, a nielen pre nás, ale pre celú EÚ.

Prečo?

Vírus SLAK sa objavil v krajine situovanej v strede Európy, to znamená, že určite niečo zlyhalo. Výskyt slintačky a krívačky už nie je len záležitosť štátu, ale celej EÚ. Je tu povinnosť všetkých, aby nákaza bola zastavená, aby sme ju zlikvidovali.

Ako by ste komentovali zábery z kamióna prevážajúceho kadávery do kafilérie, ktorému sa pootvoril poklop? Nezamorili sme si priľahlé čisté územie, ktorým prechádzal?

Keď zvieratá uhynú, nastanú v ich telách postmortálne (posmrtné) zmeny. Začína sa rozklad, vzniknú plyny a objem tiel sa automaticky zväčší. To vysvetľuje, prečo sa poklop mohol pootvoriť. Počuli sme, že telá uhynutých zvierat boli devitalizované, keď ich nakladali, súpravu dôkladne vydezinfikovali. Riziko minimalizovali, ale stále tu, samozrejme, nejaké riziko je. Plynie z toho poučenie, ako veci robiť technicky, organizačne lepšie. Nepriateľom nie je iba vírus SLAK, ale aj stres. Potrebujeme sa všetci upokojiť.

Čo by ste odkázali politikom, ktorí upokojenie vidia v tzv. humánnych riešeniach?

Ako som už povedala, túto mimoriadnu udalosť musia riešiť odborníci, v prvom rade veterinárni lekári. Operujú srdce človeka vari politici? Nie, lekári. Som Gemerčanka, vyrástla som na dedine, kde ľudia vždy chovali zvieratá, priľnula som k nim, aj preto som sa rozhodla pred 40 rokmi študovať na vysokej škole veterinárskej. Po škole som začínala ako praktický veterinárny lekár, bola to škola života, kde spoznáte nielen zvieratá, ale aj ľudí, ktorí sa o ne starajú. Súcitím s nimi. To, čím prechádzajú farmári na Žitnom ostrove, ma zraňuje nie menej ako ich, ale napriek všetkej krutej bolesti, musíme urobiť to, čo treba.

V minulosti ľudstvo čelilo rôznym nákazám, cholere, čiernemu moru, týfusu, ľudia hynuli po tisícoch, mŕtvoly sa váľali po uliciach. Nezdá sa vám, že súčasná generácia ľudí, akoby si neuvedomovala, že všetko živé je aj smrteľné?

Žijeme dobre, v hojnosti, akú si naši starí rodičia nevedeli predstaviť, a zdá sa nám, že tu budeme stále, že bude iba lepšie. Do života mnohých ľudí vstúpila ľahostajnosť, ale aj bezbrehá odvaha vyjadrovať sa ku všetkému, aj k tomu, čo nepoznáme. Mnohí sa opierajú o názory šírené na sociálnych sieťach, kde sa ponúkajú zjednodušené pravdy života. Ten je však oveľa komplikovanejší. Liek na chorobu je horký, ale treba ho užiť. SLAK je tragédia, má nielen vecnú ekonomickú, odbornú – hygienickú, zdravotnú stránku, ale aj ľudskú, etickú. Keď pred polstoročím zasiahla táto nebezpečná vírusová choroba Slovensko, generácia mojich rodičov a starých rodičov, vysokoškolských učiteľov a starších kolegov sa správala disciplinovane a s pokorou. Ľudí pracujúcich na farmách na niekoľko týždňov zavreli a odtiaľ vôbec nevypúšťali. Nebolo to obmedzenie osobnej slobody? Bolo. Ale pozrime sa na už spomínanú Veľkú Britániu, veď to bolo iba nedávno, v krajine, ktorá je kolískou demokracie, a boj so slintačkou sa tam skončil s nedozernými škodami. Áno, prijímame drastické opatrenia, ale sú nevyhnutné, aby sme predišli ešte väčším škodám.

Zdroj: ekonomika.pravda.sk